Bratislavský tunel č. 1 a Bralský tunel majú otvorené vetranie komínovým ťahom, Bujanovský a Čremošniansky tunel využívajú nutnú výmenu vzduchu formou nútenej ventilácie. Železnice SR spravujú 76 železničných tunelov v dĺžke 45 tisíc metrov, väčšina z nich má prirodzené vetranie cez portály.
V sieti Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) majú špeciálnu vetraciu šachtu štyri železničné tunely. Bratislavský tunel č. 1 (dĺžka 592,6 metra) na trati Bratislava – Kúty a Bralský tunel (3 011 metrov) na trati Horná Štubňa – Prievidza majú otvorené vetranie komínovým ťahom, Bujanovský tunel (3 410 metrov) na trati Košice – Žilina a Čremošniansky tunel (4 697 metrov) na trati Zvolen – Vrútky využívajú nutnú výmenu vzduchu formou nútenej ventilácie.
Štátny správca železničnej infraštruktúry sa stará o 76 železničných tunelov v dĺžke 45 tisíc metrov, z toho 69 jednokoľajných a sedem dvojkoľajných, väčšina z nich má prirodzené vetranie cez portály.
V nových tuneloch sa uvažuje s elektrickými lokomotívami
Vetranie, či už prirodzené cez vetraciu šachtu, alebo nútené podľa železníc slúži na odvod znečisteného vzduchu spalinami vzniknutými prevádzkou parnej trakcie, alebo motorovej (dieselovej) trakcie z tunelovej rúry. Niečo podobné je v súčasnosti už samozrejmosťou pri budovaní cestných tunelov.
„V nových železničných tuneloch sa uvažuje s prevádzkou elektrických lokomotív, návrh núteného vetrania tunelovej rúry pri veľmi dlhých tuneloch vyplynie z posúdenia v projektovom návrhu. Nútené vetranie sa navrhuje len v chránených únikových cestách,“ informoval námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre prevádzku Miroslav Kocák.
Vetranie v Čremošnianskom tuneli načas odstavili
Prevádzka vetrania v Čremošnianskom tuneli musela byť na čas odstavená pre poruchu ložísk na motore ventilátora. Motor, slúžiaci na pohon ventilátora, má výkon 130 kilowattov. V rámci opráv sa na ňom podľa železníc vykonala impregnácia, vyváženie, sústruženie, oprava uhlíkov, púzdrovanie ložiskového štítu, oprava prasknutého ložiskového veku, výmena ložísk a uhlíkov a tiež povrchová úprava.
Opravený motor ventilátora začiatkom februára previezli späť k vetracej šachte a v týchto dňoch prebieha jeho spätné osadenie a následné prepojenie remenicou na ventilátor.
Tunel je unikátny aj z hľadiska vetrania
Čremošniansky tunel je unikátny aj z pohľadu vetrania. „Ide o tzv. vrcholový tunel s lomom sklonu nivelety trate v tuneli s odvodnením tunela obojstranne smerom k portálom. Pri prevádzke parných a motorových rušňov dochádza k hromadeniu znečisteného vzduchu vo vrchole tunela. Preto bolo potrebné zabezpečiť odvetranie tunela vetracou šachtou,“ informovala hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.
Prirodzené vetranie voľným komínom nestačilo
Keďže vzdialenosti portálov k lomu sklonu nivelety sú rozdielne, vetracia šachta nie je zariadená priamo vo vrchole lomu, ale tak, aby bola zabezpečená výmena vzduchu v obidvoch častiach tunela v rovnakom čase. „Prirodzené vetranie voľným komínom bolo z hľadiska rýchlosti odvetrania tunela nedostatočné, preto v hornej časti ústia vetracej šachty bola vybudovaná ventilátorovňa k nútenému vetraniu“ priblížila Pavliková.
Najdlhší železničný tunel na Slovensku
Jednokoľajový Čremošniansky tunel vybudovali v rokoch 1936 – 1939 a otvorili až koncom roku 1940. S takmer 4 700 metrami je to najdlhší železničný tunel na Slovensku a najdlhší bol aj v bývalom Československu. Prekonáva najvyšší bod horského sedla Malý Šturec (890 metrov nad morom) medzi Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi, spája obce Harmanec (okres Banská Bystrica) a Čremošné (okres Turčianske Teplice).
Vetraciu šachtu obsluhujú na železničnej stanici Čremošné
Vetracia šachta v Čremošnianskom tuneli má výšku, resp. hĺbku 96 metrov a priemer 4,5 metra. Na povrchu je ukončená oceľovým výfukom so zabudovaným ventilátorom. „Celý ventilačný systém bol postupne opravený v rokoch 1995 a 1996. Obsluha zariadenia bola v roku 2009 modernizovaná prevádzkovaním rádiostaníc v Železničnej stanici Čremošné a vo vetracej šachte,“ poznamenala hovorkyňa ŽSR.
Obsluha vetracej šachty sa tak vykonáva v dopravnej kancelárii uvedenej stanice. „Vzhľadom na dĺžku tunela a obsah vzduchu v ňom sa vyžaduje vetranie desať minút na výmenu vzduchu v tuneli po zapnutí elektrického ventilátora,“ uviedla Pavliková.
Vetranie sa spúšťa po každej dvojici rýchlikov aj pri prácach v tuneli
Výpravca vetranie v tuneli spúšťa po každej dvojici rýchlikov (ak nie je dohodnutý iný režim spúšťania, napríklad pri prácach v tuneli), pri prácach spôsobujúcich prach a zadymenie v tuneli a pri pohybe ľudí v tuneli, pri vykonávaní pravidelnej údržby ventilačného zariadenia a individuálne podľa jeho uváženia (hustota dopravy, charakter vlakov). „V prípade, ak vlak zostane stáť z nezisteného dôvodu v tuneli, výpravca nesmie spustiť ventilátor, kým nezistí dôvod zastavenia vlaku a kým ho o to nepožiada vlakový personál,“ dodala Pavliková. Výpravca tiež nesmie spustiť ventilátor, ak má hlásený požiar vlaku.
