V podchode neďaleko železničnej stanice v Poprade pribudol všehobufet. Doplnil tak takmer rok fungujúci všehošatník. Ľudia tam môžu prinášať trvanlivé potraviny, ktoré nepotrebujú, a prípadne si vziať odtiaľ tie, ktoré sa im zídu.
Za oboma projektmi v podchode v smere do Spišskej Soboty stoja mladí aktivisti zo vznikajúceho občianskeho združenia s názvom Kultúra, ktorá neexistuje.
Využili nepotrebnú skriňu
Ako pre agentúru SITA uviedla jedna z aktivistiek Lenka Gašpariková, zámerom nie je len pomôcť ľuďom bez domova, ale naučiť sa podeliť s oblečením či jedlom, či podporiť myšlienku zdieľania a spolupatričnosti.
S ideou všehošatníka prišlo vlani v apríli spomínané občianske združenie, išlo o jeho prvú aktivitu. „Rozhodli sme sa nadviazať na niečo, čo v tomto podchode už v minulosti bolo. Niekoľko rokov tu totiž fungoval freeshop, ktorý spravovala komunita dobrovoľníkov,“ vysvetlila pre SITA Jana Mlynarčíková.
Využili preto nepotrebnú skriňu, ktorú namaľovali a umiestnili do podchodu. „Ľudia do nej môžu priniesť to, čo už nepotrebujú, a naopak, zobrať si veci, ktoré potrebujú. Samozrejme, máme na mysli čisté oblečenie, v používateľnom stave. Nemusí to byť ale len oblečenie, ale aj iné veci, ktoré by však nemali byť zničené,“ priblížila ďalej aktivistka.
Všehobufet funguje jednoducho
Podľa jej slov sa myšlienka ujala. „Všehošatník funguje dobre, ľudia sem nosia veci a často sa tu veci striedajú, nikdy neostávajú veľmi dlho. Chceme, aby sa ľudia neštítili a využívali tento šatník. Nie je to len pre ľudí bez domova, hoci si uvedomujeme, že oni sú tí najpotrebnejší,“ dodala.
Pred týždňom pribudol v podchode pod železnicou aj všehobufet. „Funguje jednoducho, ktokoľvek môže priniesť trvanlivé potraviny, ktoré nepotrebuje a zobrať si odtiaľ niečo iné. Patrí nám všetkým, no ľudí vyzývame, aby pri braní z neho mysleli na tých najnúdznejších,“ poznamenala Mlynarčíková. Ľudia tak podľa nej môžu prinášať konzervy, zaváraniny či suché potraviny.
„Teda to, čo sa rýchlo nepokazí, nerozleje a s čím sa dá pohodlne manipulovať, napríklad aj v prípade ľudí bez domova,“ dodala.
Pri projekte sa nechala inšpirovať aj zahraničím. V jednom z podnikov v Brne napríklad jej kamarátky založili verejnú chladničku, v Berlíne, kde žila, fungujú takzvané freeboxy. „Ľudia do nich nosia veci a zdieľanie tam funguje jednoducho a je prirodzené,“ uzavrela.
Kamery napojené na mestskú políciu
Poškodenia šatníka sa aktivisti neobávajú. Ako uviedli, v podchode sú kamery, jedna z nich sníma priamo daný priestor. „Je to tu veľmi dobre strážené, kamery sú napojené priamo na mestskú políciu,“ komentovala Mlynarčíková.
Mesto sa podľa jej slov postaralo aj o to, aby bol podchod, cez ktorý sa kedysi ľudia báli prechádzať, dobre vysvietený. V minulosti sa v podchode konala aj výstava obrazov, autorom projektu s názvom Projekt podchod bol vtedy Igor Hanečák.
Nápad v tom čase vznikol z potreby priniesť do Popradu trochu alternatívnej kultúry. Podobný zámer má aj občianske združenie Kultúra, ktorá neexistuje. „Hlavnou myšlienkou je vytvárať komunitu ľudí, možno umelcov, ktorí majú radi umenie, kultúru. Sme si vedomí toho, že v Poprade možno chýba undergroundová kultúra, a miesto pre jej zdieľanie,“ povedala Gašparíková.
Skupinka pätnástich aktivistov sa preto v Poprade snaží vytvoriť vlastné kultúrne centrum s názvom Koľaj 22. Podporiť chcú hlavne nových mladých začínajúcich umelcov a projekty spojené s kultúrou.