Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Petičiari opätovne žiadajú verejné stretnutie o Triblavine

Petičiari za dostavbu križžovatky Triblavina, z¾ava: Igor Dunajský, Mária Kisková, Michaela Seifertová a Tatiana Kratochvílová počas brífingu pred ministerstvom dopravy SITA/Monika Zaťková

Petičný výbor za výstavbu križovatky Triblavina na diaľnici D1 podľa pôvodných plánov so súbežnými kolektormi žiada ministra dopravy Romana Brecelyho, aby sa uskutočnilo ďalšie verejné stretnutie o výstavbe križovatky Triblavina. Na rokovaní by sa podľa petičiarov mali zúčastniť aj generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Róbert Auxt a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Zástupcovia petičného výboru za výstavbu križovatky Triblavina na diaľnici D1 podľa pôvodných plánov so súbežnými kolektormi vyzývajú ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Romana Brecelyho (Sieť) na zabezpečenie ďalšieho verejného stretnutia o tejto problematike.

Žiadosť podali v stredu na ministerstve dopravy s tým, aby sa na rokovaní zúčastnili aj generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) Róbert Auxt a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Podobné stretnutie sa už uskutočnilo v sídle úradu Bratislavského kraja 13. apríla.

Predseda petičného výboru a starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Ján Mrva to zdôvodnil tým, že nedostávajú žiadne odpovede z ministerstva, NDS ani Bratislavského kraja. Na osobnom stretnutí začiatkom mája im podľa neho minister dopravy sľúbil, že budú v pracovnej skupine pre riešenie výstavby križovatky Triblavina na D1 medzi Bratislavou a Trnavou.

„Do konca mája sme čakali na ohlásené riešenie. Nejaké medializované riešenie prišlo koncom júna, dozvedeli sme sa, že by mala byť diaľnica päťpruhová z jednej aj druhej strany a súčasťou diaľnice by mali byť akože kolektory. Ale nedostali sme žiadne technické vysvetlenie,“ povedal Mrva.

Na súbežné komunikácie na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou malo byť podľa územného rozhodnutia z roku 2013 jedenásť napojení. Mrva uviedol, že na kolektory sa podľa normy môže napájať každých päťsto metrov, ale na diaľnici každých päť kilometrov, výnimočne dva a pol kilometra.

„Chceme, aby to, čo bolo na základe dopravných prieskumov urobené a povolené v roku 2013, bolo aj zrealizované. Na to je predsa vysúťažená spoločnosť, ktorá to stavia,“ zdôraznil Mrva. „Nevidíme dôvod, prečo by sa to malo meniť len kvôli nejakému developerovi, ktorý si vybavil križovatku,“ dodal.

Navrhnuté riešenie je víťazstvom zdravého rozumu

Ministerstvo dopravy zareagovalo, že venovalo doposiaľ technickému riešeniu diaľničnej križovatky Triblavina a jej okolia nadštandardnú pozornosť.

„Naším cieľom bolo nájsť také riešenie, ktoré bude v prospech obyvateľov celého regiónu i motoristov, efektívne využije verejné zdroje, zohľadní očakávaný nárast dopravy a bude v súlade s územným plánom aj príslušnými stavebnými povoleniami. Sme presvedčení, že výsledok v podobe troch diaľničných pruhov a dvoch priľahlých súbežných kolektorov v plnom rozsahu spĺňa stanovené kritériá a predstavuje víťazstvo zdravého rozumu,“ informovala agentúru SITA rezortná hovorkyňa Karolína Ducká.

Petičiari pripravujú na september protestné akcie vo Vajnoroch, Chorvátskom Grobe, Ivanke pri Dunaji a Bernolákove. Ľudí stojacich v kolónach chcú podľa Mrvu zábavnou formou oboznámiť o tom, že problém ešte nie je vyriešený.

„Regionálna doprava rozšírením diaľnice na päťpruh nebude vyriešená. Bolo by dobré, keby nás podporili, aby bola postavená križovatka Triblavina ako prvá stavba rozšírenia diaľnice po Trnavu. Tak, ako bola povolená, trojpruh so súbežnými dvojpruhovými kolektormi vedľa diaľnice,“ priblížil Mrva. O forme protestnej akcie chcú informovať v septembri.

S riešením výstavby križovatky Triblavina je podľa ministerstva dopravy stotožnená väčšina starostov obcí, ktorých sa dopravná situácia okolo Triblaviny týka. „Na akékoľvek protestné akcie nevidíme žiaden legitímny dôvod. Ak sa za konaním niektorých takzvaných aktivistov ukrývajú osobné záujmy alebo iná skrytá agenda, treba to férovo a otvorene pomenovať, a nie zakrývať sa verejným záujmom a brať si cestujúcu verejnosť za rukojemníkov,“ uviedla Ducká.

Petičný výbor sa odvoláva aj na vyjadrenie generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného, a. s. Ľubomíra Palčáka, že tiež uvažovaná osempruhová diaľnica bez kolektorov zmení pôvodné usporiadanie križovatky Triblavina a zároveň nedostatočne zabezpečí napojenie priľahlého, dopravne veľmi exponovaného územia.

Diaľnica ľuďom v okolitých obciach nepomôže

„Z toho, čo doposiaľ predložili NDS a ministerstvo dopravy, je jasné, že nie je zabezpečené prepojenie križovatky Triblavina na cestu I/61 smerom na Bernolákovo tak, aby to pomohlo katastrofálnym dopravným zápcham v čase špičiek. Obyvateľom priľahlých obcí diaľnica, ktorá vedie cez ich vlastné katastre, vôbec nepomôže,“ uviedla členka petičného výboru Mária Kisková.

NDS nedávno rozhodla, že križovatka Triblavina sa postaví v pôvodnej koncepcii. K súčasným šiestim pruhom v úseku D1 od Bratislavy po Triblavinu majú pribudnúť ďalšie štyri pruhy v oboch smeroch spolu. Súčasťou križovatky budú aj kolektory, ako je to uvedené v územnom pláne Bratislavského kraja. Pôjde tak podľa NDS o finančne menej náročné riešenie.

„Ide o jediné možné riešenie, ako zo strednodobého aj dlhodobého výhľadu zabezpečiť plynulosť dopravy na severnom výstupe z Bratislavy,“ uviedol generálny riaditeľ NDS Róbert Auxt. NDS tvrdí, že konečným dizajnom severného výjazdu z Bratislavy vyhovela petičnému výboru, ktorý žiadal zachovanie kolektorov pri výstavbe križovatky Triblavina.

 

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor Dátum 20. júla 2016Zdroj SITA

Odporúčame

Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...