Obnovené štátne IC vlaky si na seba možno nezarobia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Vo vozni prvej triedy vlaku Železničnej spoločnosti Slovensko. Foto: ZSSK

Bezplatná preprava študentov a dôchodcov totiž podľa šéfredaktorky Železničnej revue Desany Mertinkovej o polovicu znížila potenciál cestujúcich, ktorí by mohli využívať štátne IC vlaky. Preto by bolo seriózne, ak by štát znovu začal dotovať IC vlaky a na ich prevádzku vypísal riadnu súťaž, do ktorej by sa zapojili aj ďalší dopravcovia. Vyhral by ju ten, kto bude žiadať od štátu menšiu dotáciu.

Obnovené štátne IC vlaky na trati Bratislava – Košice, ktoré boli zrušené v januári a opäť začnú jazdiť 11. decembra, si na seba asi nedokážu zarobiť. Myslí si to šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková na základe doterajšej praxe a analýzy týchto vlakov.

„Bezplatná preprava študentov a dôchodcov totiž o polovicu znížila potenciál cestujúcich, ktorí by ich mohli využívať. Preto by bolo seriózne, ak by štát znovu začal dotovať IC vlaky a na ich prevádzku vypísal riadnu súťaž, do ktorej by sa zapojili aj ďalší dopravcovia. Vyhral by ju ten, kto bude žiadať od štátu menšiu dotáciu,“ informovala v stredu Mertinková agentúru SITA.

Analýza neponúkla pre IC vlaky ziskové riešenie

Analýza, na základe ktorej sa ministerstvo dopravy rozhodlo obnoviť prevádzku stratových IC vlakov, podľa odborníčky ani v jednej z 24 modelových situácií neponúkla ziskové riešenie. „To by mohlo zmeniť vyššie cestovné, ale každé zvyšovanie cien na železnici vedie aj k úbytku cestujúcich. V minulosti sa o tom presvedčila Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) a aktuálne aj RegioJet, ktorému sa po druhom zvýšení cien v tomto roku vyprázdnili vlaky,“ upozornila Mertinková.

Ďalšou možnosťou je podľa šéfredaktorky Železničnej revue zníženie nákladov na prevádzku IC vlakov, ale ZSSK už prakticky vyčerpala všetky technické a technologické možnosti ako to dosiahnuť. Za problém považuje najmä vysoké celopodnikové režijné náklady, ktoré majú objektívne aj subjektívne dôvody.

„Icečká“ by mohla prevádzkovať dcéra štátneho prepravcu

„Analýza vidí riešenie vo vytvorení novej štíhlej organizačnej jednotky, napríklad dcérskej spoločnosti ZSSK, ktorá by mala na starosti len prevádzku IC vlakov. ZSSK by podľa analýzy mohla zvýšiť tržby aj tak, že by prestala zabezpečovať reštauračné služby v IC vlakoch dodávateľským spôsobom a začala ich vykonávať vo vlastnej réžii,“ priblížila expertka.

Najefektívnejší, ale stále stratový model fungovania nedotovaných IC vlakov v koexistencii s ďalšími dopravcami vytvorila ZSSK vlani. „Bol nastavený na 25 spojov za týždeň, pričom počet vlakov počas týždňa sa menil v závislosti od silných a slabých dní. Napríklad, v sobotu nejazdili vôbec. Bolo v nich radených šesť alebo sedem vozňov a priemerná obsadenosť vlakov dosahovala 73 %,“ dodala Mertinková.

Socio-ekonomické prínosy sú založené na ušetrení času 

Analýza však podľa nej vylepšuje celkovú bilanciu scenárov o tzv. socio-ekonomické prínosy. Sú založené na tom, koľko času cestujúci ušetria kratšou cestou vo vlaku. Kým jazda rýchlikom na trase Bratislava – Košice trvá v súčasnosti asi šesť hodín, v obnovenom „icečku“ sa má skrátiť na štyri hodiny 45 minút.

Analytici ocenili jednu ušetrenú hodinu na 10,24 eura za každého cestujúceho na pracovnej ceste a na 6,02 eura v prípade ostatných cestujúcich. Expertka pripomína, že aj keď takto vyčíslená hodnota je z pohľadu tržieb či hospodárskeho výsledku štátneho dopravcu fiktívna, zohrala kľúčovú úlohu pri výbere vhodného modelu budúcej prevádzky IC vlakov.

Chýba adekvátna ponuka pre 312 tisíc cestujúcich ročne

Analýza predpokladá, že po zrušení štátnych „icečiek“ chýba na trhu prémiových vlakov adekvátna ponuka pre 312 tisíc cestujúcich za rok. „Problémom však nemá byť celková kapacita existujúcich vlakových spojení (jazdia tam dlhšie súpravy), ale nižšia frekvencia spojov počas dňa. Situáciu by mali vyriešiť päťvozňové IC vlaky, ktoré budú premávať dvakrát denne v oboch smeroch,“ pokračovala Mertinková.

Za celý týždeň tak ZSSK ponúkne 28 spojov, čím ich celoročná kapacita dosiahne takmer 360 tisíc miest. Tento model, tvrdí odborníčka, generuje vyššiu finančnú stratu ako model z minulého roka, jeho socio-ekonomické prínosy však majú byť vyššie. Nové „icečká“ budú totiž zhruba o 15 až 20 minút rýchlejšie ako tie pred rokom.

Tržby a ceny lístkov v IC vlakoch by mali byť nižšie ako vlani

Mertinková upozornila, že analýza vo verzii určenej pre verejnosť zamlčiava konkrétnu výšku nákladov, tržieb a ďalších obchodných parametrov nového modelu prevádzky štátnych IC vlakov. „Z vyčísleného cash-flowu však možno dedukovať, že tržby a ceny lístkov budú nižšie ako vlani.

Vtedy bola maximálna cena základného lístka v druhej triede 23,90 eura, v prvej triede 33,90 eura a v triede 1plus 44 eur. Lacnejšie lístky sa dali získať pri nákupe vo viacdňovom predstihu, pričom na internete sa predávali od 12,90 eura,“ poznamenala Mertinková.

Niektoré dlhodobo utajované skutočnosti však podľa expertky analýza odhaľuje. Dotované rýchliky ZSSK na trati Bratislava – Košice by tohto roku podľa kvalifikovaných odhadov mali odviezť 11,059 milióna cestujúcich. To je o 32,15 % viac v porovnaní s rokom 2014, keď bola zavedená bezplatná preprava študentov a dôchodcov.

„Ak zohľadníme aj to, že ľudia v rýchlikoch cestujú v súčasnosti na dlhšie vzdialenosti, potom záujem o cestovanie narástol o 43,87 % v porovnaní s rokom 2014. Zatiaľ nie je známe, ako chce ministerstvo dopravy riešiť túto situáciu, ktorá sa týka takmer pätiny všetkých cestujúcich ZSSK,“ uzavrela Mertinková.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia