Príčinou nedostatku vodičov v autobusovej doprave nie je legislatíva umožňujúca po odpracovaní 40 rokov odchod do predčasného dôchodku.
Tvrdí to Odborový zväz (OZ) KOVO, pričom alarmujúcu situáciu v prímestskej autobusovej doprave považuje za následok dlhodobo a systematicky neriešených problémov v tomto odvetví.
Príčinou je vyčerpanie
„To, čo je potrebné v skutočnosti riešiť, je zmena organizácie práce, najmä pracovného času vodičov, zlepšenie ich pracovných podmienok a mzdového ohodnotenia. Už dnes sú mnohí vodiči na pokraji fyzického aj psychického vyčerpania,“ upozornila predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková.
Zvolen má kompletne obnovené autobusy MHD, z eurofondov išlo viac ako milión eur (foto)
Vodiči sa podľa ich zástupcov rozhodujú pre odchod do predčasného dôchodku najmä pre fyzickú a psychickú opotrebovanosť, spôsobenú nadmerným preťažovaním a náročnými pracovnými podmienkami súvisiacimi najmä s organizáciou pracovného času.
Pracovať popri dôchodku nie je riešením
„Dopravcami navrhovanú možnosť pracovať aj popri predčasnom dôchodku považujem za nesystémové riešenie, ktorým by sa ťarcha problému preniesla na štát v podobe platenia predčasných penzií vodičom, ktorí by zároveň mali príjem zo zamestnania,“ povedala Benedeková.
Stovky vodičov autobusov sa chystajú do dôchodku, situácia je kritická najmä v Žilinskom a Trenčianskom kraji
Takáto možnosť by sa podľa nej musela týkať všetkých predčasných dôchodcov, nielen vodičov, čo by zrejme záujem o predčasné penzie ešte zvýšilo a spôsobilo akútny nedostatok zamestnancov aj v iných profesiách, a tým aj tlak na verejné financie.
Chcú zvýšiť atraktivitu odvetvia
OZ KOVO považuje za nevyhnutné hľadať dlhodobo udržateľné riešenia v sociálnom dialógu medzi odbormi, dopravcami a samosprávnymi krajmi ako objednávateľmi prímestskej autobusovej dopravy. A to tak, aby sa zvýšila celková atraktivita tohto odvetvia aj pre mladých ľudí, prichádzajúcich na trh práce.
Autobusový dopravca v Ružomberku riadne nedokladuje náklady, tvrdí Kubáň a mesto chce predčasne ukončiť zmluvu
V opačnom prípade bude budúcnosť tohto povolania ohrozená. Odborový zväz navrhuje obnovenie odvetvového kolektívneho vyjednávania v autobusovej doprave aj revíziu zákona o organizácii pracovného času v doprave s cieľom zosúladenia osobného a pracovného života.
Reforma vzdelávania by mala umožniť získať vodičské oprávnenie ako súčasť výuky, zmeny v systéme odmeňovania zabezpečiť spravodlivé mzdy a intenzívnejší sociálny dialóg zvýšiť atraktivitu tejto profesie.
Odborári na problém dlho upozorňujú
Odborári dlhodobo upozorňujú na nepriaznivé pracovné podmienky vodičov autobusov, najmä na vysoký počet hodín na pracovisku alebo v pohotovosti, ako aj na nedostatok odpočinku, neadekvátne mzdové ohodnotenie, či na výrazný podiel nadčasovej práce, klesajúci záujem o túto profesiu.
Do Bratislavy dorazil prvý hybridný trolejbus a čoskoro prídu i ďalšie (foto)
Pripomínajú aj vysoké náklady na získanie vodičského oprávnenia, nedostatočné spoločenské uznanie tejto profesie, stupňujúcu sa psychickú záťaž a stúpajúci počet fyzických útokov na vodičov.
„Počet hodín, ktoré vodiči denne strávia nielen šoférovaním, ale aj čakaním medzi spojmi, vysoko presahuje 40 hodín týždenne. Ich pracovný deň často začína o štvrtej ráno a nekončí pred 22. hodinou. Za 40 rokov, odpracovaných v profesii vodič, je tak skutočný počet rokov, strávených v práci, oveľa vyšší ako deklarované číslo,“ priblížila mediálna zástupkyňa OZ KOVO Anita Fáková.
Ani zníženie veku nepomohlo
Podľa odborárov ani schválené zníženie veku na získanie vodičského oprávnenia na autobus z 24 na 21 rokov nezvýšilo záujem uchádzačov o profesiu vodiča.
Mesto Senec hľadá na desať rokov prevádzkovateľa mestskej hromadnej dopravy
„Zamestnávanie cudzincov, často bez základnej znalosti slovenského jazyka, je len slabou náplasťou, pretože aj cudzinci, ak sa už rozhodnú pre prácu vodiča, tak skôr v blízkom Rakúsku či Nemecku, kde môžu pracovať za lepších podmienok, pričom mnohí preferujú skôr nákladnú dopravu pred osobnou,“ dodala Fáková.
Dlhodobá absencia sociálneho dialógu na odvetvovej úrovni bez možnosti harmonizovať pracovné podmienky pre celé odvetvie podľa OZ KOVO viedla postupne k ich erózii a narastaniu rozdielov a sociálnych nerovností na regionálnej aj podnikovej úrovni.
