Ani cez Donovaly, ani cez Turiec sa v súčasnosti neoplatí prepojiť diaľnicu D1 s rýchlostnou cestou R1. Vyplýva to z koncepčnej štúdie Ministerstva dopravy, ktorá posúdila možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku.
Vzišlo z nej sedem odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly vyškrtnúť zo siete TEN-T.
Štyri možnosti prepojenia D1 s R1
„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj tzv. CBA, teda analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T najvyššieho európskeho významu však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke,“ hodnotia závery štúdie jej autori.
Štúdia o výstavbe R3 a prepojení sever - juh by mala byť známa v prvom polroku
Autori skúmali štyri možnosti prepojenia D1 s R1 rýchlostnou cestou, avšak pomer prínosov a nákladov vychádza pri každom variante v plnom profile výrazne pod 1, čo je hranica, keď je projekt považovaný za návratný.
Preto bude potrebné hľadať úspornejšie riešenia. Ako najvhodnejšia sa javí trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3.
Naopak, pokračovanie R1 z Ružomberku cez Donovaly do Slovenskej Ľupče sa ukázalo ako nereálne. Náklady projektu sa odhadujú na viac ako 2 miliardy eur a navyše by cesta s množstvom tunelov a estakád značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry.
Severojužné prepojenie až po hranice s Maďarskom
V štúdii sa skúmalo aj to, ako by malo severojužné prepojenie pokračovať ďalej až po hranice s Maďarskom. Ukázalo sa, že väčší potenciál než súčasne nakreslená trasa Zvolen – Krupina – Šahy v koridore plánovanej R3 má prepojenie po trase Žiar nad Hronom – Tlmače – Levice – Šahy, teda sčasti po existujúcej R1 a sčasti v koridore dnešných ciest I/76 či ceste II/564.
Klub 500 kritizuje navrhované prepojenie severnej D1 s R1, rezort dopravy sa pre trasu ešte nerozhodol
Medzi odporúčaniami je aj úplné vyradenie R1 cez Donovaly z TEN-T siete. Keďže nie je preukázaná ani návratnosť R3, mala by sa presunúť zo základnej do súhrnnej siete TEN-T, čo posunie záväzok na jej dobudovanie z roku 2030 na 2050.
Na všetkých hlavných ťahoch okrem tých odporúčaných by sa však podľa autorov štúdie mali urobiť aspoň lokálne projekty na zvyšovanie bezpečnosti premávky, odstrániť úzke miesta a zlepšiť nevyhovujúci technický stav niektorých úsekov.
Koncepčnú štúdiu spracovalo Ministerstvo dopravy SR v rámci svojich interných kapacít. Spolu so siedmimi prílohami ju teraz pošle na hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze.
