Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo má pochybnosti o nákladnej vlakovej preprave z Číny

Nákladný vlak s tovarom z Číny v bratislavskom prístave. Foto: SITA/Diana Černáková.

Predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej upozornil, že tovarové toky už idú z Číny cez súkromných vlakových prepravcov, ale nie ako ucelené vlaky. Tieto tovary podľa neho idú hlavne cez Poľsko a stále síce pomalšou, ale lacnejšou lodnou dopravou.

BRATISLAVA 19. novembra (SITA) – Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) má pochybnosti o reálnosti zverejnených údajov o plánovanom rozsahu pravidelnej nákladnej železničnej dopravy z Číny na Slovensko a do Európy v najbližších rokoch.

„Tieto čísla sú nereálne, a to hlavne z dôvodu, že tovarové toky už idú z Číny cez súkromných vlakových prepravcov, ale nie ako ucelené vlaky. Tieto tovary idú hlavne cez Poľsko a stále síce pomalšou, ale lacnejšou lodnou dopravou,“ informoval agentúru SITA predseda správnej rady IDH Ondrej Matej.

Cez SR má budúci rok prejsť päťsto vlakov s tovarom z Číny

Kontajnerové vlaky s tovarom z Číny pre zákazníkov v Európe, vrátane Slovenska, by podľa zámerov mali jazdiť do prístavu v Bratislave od budúceho roka pravidelne, najprv raz a v druhom polroku dvakrát týždenne. Cez Slovensko by malo ísť v nasledujúcom roku údajne päťsto takýchto vlakov do Európy. Čína chce vraj v roku 2020 vyslať do Európy päťtisíc vlakov s tovarom, pričom cez SR by malo prejsť dvetisíc vlakov.

Prvý skúšobný ucelený vlak so štyridsiatimi kontajnermi s tovarom z čínskeho prístavu Dalian dorazil do Bratislavy začiatkom tohto týždňa po sedemnástich dňoch cesty. Celkovo však prišlo z Číny už takmer dvadsať nákladných vlakov.

Predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Foto: IDH.

Matej: Lacný a nekvalitný tovar z Číny môže znížiť domácu výrobu

Slovensko môže mať zo železničnej prepravy tovarov z Číny podľa Mateja prínos len v podobe zvýšenia poplatkov za použitie dopravnej cesty a prekládku. Upozornil, že zaplavením lacného a nekvalitného tovaru z Číny sa zároveň môže znížiť domáca výroba.

„Vnímam to veľmi negatívne, je to v rozpore s dlhodobým záujmom Európskej únie podporovať vlastnú výrobu proti dovozu lacných a nekvalitných tovarov z krajín, ktoré vyrábajú lacné výrobky hlavne pre to, lebo nedodržiavajú základné ľudské práva, nedodržiavajú Kjótsky protokol o tvorbe emisií a Čína medzi takéto krajiny patrí,“ upozornil Matej.

Zároveň považuje za málo pravdepodobné, že späť do Číny budú jazdiť vlaky naložené tovarom zo SR, či EÚ. „Saldo vzájomného obchodu medzi EÚ a Čínou je vysoko v neprospech EÚ,“ dodal Matej.

Slovensko by mohlo byť centrálnym distribučným kanálom

Štátna tajomníčka Ministerstva financií SR a splnomocnenkyňa vlády pre iniciatívu Hodvábnej cesty Dana Meager zdôraznila, že nejde len o samotnú prepravu, ale aj o takzvané ekonomické koridory, v rámci ktorých je možné v najbližších rokoch očakávať významné investície. Myslí si, že projekt Hodvábnej cesty, ako obnovenej starodávnej obchodnej trasy medzi Európou a Čínou, môže byť jedným z najdôležitejších pilierov ďalšieho rozvoja ekonomiky Slovenska.

Slovensko by sa podľa Meager mohlo stať centrálnym distribučným kanálom pre Európu. Ucelený vlak začiatkom týždňa priviezol z Číny do Bratislavy elektroniku, ako aj bežný spotrebný tovar, napríklad odevy, obuv, pračky. „Všetky veci, ktoré máme na našich pultoch, nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii,“ povedala Meager.

Splnomocnenkyňa vlády pre iniciatívu Hodvábnej cesty Dana Meager (zľava) s veľvyslancom Číny v SR Lin Lin a ministrom dopravy a výstavby SR Árpádom Érsekom pri vlaku s tovarom z Číny. Foto: SITA/Diana Černáková.

Meager: Mala by fungovať aj spätná preprava do Číny

Na otázku, či doterajšia záplava čínskeho tovaru v obchodoch u nás sa ešte zvýši, odvetila, že najkratšou trasou po železnici sa budú zvyšovať prepravy tovarov s vysokou pridanou hodnotou. „To znamená tovary, ktoré sú vysoko obrátkové, ako potraviny, alebo špeciálne veci do nanotechnologických centier a podobne,“ uviedla štátna tajomníčka.

„Snažíme sa o to, aby Slovensko bolo nielen vstupnou bránou z Číny do Európy, ale predovšetkým, aby sme plne využili potenciál, že bude fungovať aj spätná preprava zo Slovenska, respektíve z Európskej únie do Číny,“ povedala Meager s tým, že Čína je „hladná“ po tovaroch vyrobených v EÚ, napríklad po automobiloch. Vláda podľa nej robí všetko pre to, aby sa spolupráca upevnila natoľko, aby sa už o niekoľko mesiacov dalo povedať, aké tovary pôjdu cez Slovensko do Číny a celej Ázie.

Po zjednodušení formalít sa môže preprava skrátiť na šesť dní

Preprava medzi Čínou a Európou po železnici by sa mala skrátiť postupne na štrnásť až šestnásť dní a perspektívne, po zjednodušení prepravných a colných formalít, na šesť dní. Preprava tovarov z Číny po mori trvá 45 dní. „Verím, že čoskoro sa nám podarí uzákoniť aj legislatívne pravidlá na úrovni Svetovej colnej organizácie, ktoré by sme mohli zaviesť do našej legislatívy. Kombinácia tejto legislatívy a elektronických zámkov (na kontajneroch) skráti cestu na šesť dní,“ očakáva Meager.

Rýchlejšia letecká preprava z Číny by podľa vládnej splnomocnenkyne nebola ekonomicky efektívnejšia. „Je dôležité, aby cesta bola nielen rýchla a bezpečná, ale aj nákladovosť musí byť primeraná, aby tovary v obchodoch boli zaplatiteľné,“ dodala Meager.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor Dátum 19. novembra 2017Zdroj SITA

Odporúčame

Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...