Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Dlhoročný projektant mostných konštrukcií a riaditeľ spoločnosti CEMOS František Brliť. Foto: NasaDoprava.sk.
18. augusta 2018 18:22 Cestná doprava od Nasa DopravaNasaDoprava.sk

František Brliť: Máme aj mosty v havarijnom stave a stále sú prevádzkované

Nie udalosť v Janove, ale všeobecný stav mostov by mal byť dôvodom na to, aby sa im venovala väčšia pozornosť. „Postavenie, spoločenské ohodnotenie a v neposlednom aj finančné ohodnotenie, napríklad, aj projektantov, je na veľmi nízkej úrovni a väčšia pozornosť sa im venuje práve pri takýchto situáciách, ktorá nastala v Janove,“ hovorí dlhoročný projektant mostných konštrukcií, riaditeľ spoločnosti CEMOS a člen Slovenskej komory stavebných inžinierov František Brliť.

Nakoľko sú slovenské mosty na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy, resp. na železniciach bezpečné? Môže hroziť podobná tragédia, ako v talianskom Janove, kde sa zrútil diaľničný most?

– V tomto čase sa objavili v tlači pomerne presné štatistiky o stave mostov na Slovensku. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú mosty, ktorých stavebno-technický stav je definovaný ako zlý, veľmi zlý a havarijný. Kým mosty v zlom a veľmi zlom stave sa môžu prevádzkovať s tým, že je ich zaťažiteľnosť obmedzená, mosty v havarijnom stave by sa prevádzkovať nemali. Stav porúch takýchto mostov je na hranici havárie. Bohužiaľ, máme na Slovensku aj mosty, ktorých stavebno-technický stav je havarijný a stále sú prevádzkované. Tam vidím veľký problém.

Ako hodnotíte technický stav domácich cestných a železničných mostov, čo považujete za najväčšie nedostatky?

– Technický stav mostov na Slovensku je rôzny. Nedá sa zovšeobecniť. Mosty na diaľniciach, rýchlostných cestách, cestách I. triedy a železniciach majú pomerne dobre organizovanú starostlivosť. Sú podrobované pravidelným prehliadkam a aj opravované, prípadne rekonštruované. Je to ale podriadené množstvu finančných prostriedkov, ktoré pre takéto činnosti majú pridelené. Výška týchto prostriedkov je dnes značne poddimenzovaná a nestačí na to, aby sme mali iba mosty, ktorých prevádzka by bola bez problémov a obmedzení. Situácia s mostami iných správcov (samosprávne kraje, mestá, ale aj hospodárske subjekty a súkromné osoby) je však zložitejšia. Sú mestá, ktoré sa starajú o mosty viacej, ale sú aj obce, ktoré možno ani nevedia, ako sa o mosty majú starať. Tam zväčša absentuje povedomie o tom, že mosty sú majetkom, o ktorý je potrebné sa starať a je potrebné zabezpečiť ich bezporuchovú prevádzkovateľnosť.

Most SNP v Bratislave. Foto: SITA/Jakub Julény.

Je potrebné aj v súvislosti s udalosťou v Janove prijať nejaké opatrenia na Slovensku?

– Nie udalosť v Janove, ale všeobecný stav mostov by mal byť dôvodom na to, aby sa im venovala väčšia pozornosť. Udalosť v Janove je veľmi nepríjemná a závažná. Takýmto situáciám sa máme vyhýbať, nie na ňu čakať a potom rozmýšľať, či by sme nemali niečo zlepšiť. Takáto udalosť zasiahne celú mostársku obec, žiadneho z nich nenecháva chladným. V súvislosti s mostami je potrebné klásť veľký dôraz na celý proces života mostov. Ten začína myšlienkou postaviť most a pokračuje jeho návrhom, prípravou stavby, samotnou stavbou a najdlhšou časťou života mostov, ktorou je správa a údržba. Bohužiaľ, postavenie, spoločenské ohodnotenie a v neposlednom aj finančné ohodnotenie, napríklad, aj projektantov, je na veľmi nízkej úrovni a väčšia pozornosť sa im venuje práve pri takýchto situáciách, ktorá nastala v Janove. Projektanti mostov, a je jedno, či je to most malý, alebo veľký, nesú zodpovednosť za ich spoľahlivosť počas celej ich životnosti. Tá dokonca prekračuje dĺžku ľudského života. Toto by sa malo zmeniť.

Most Horelica. Foto: SITA/Jana Birošová.

Mali by byť dlhšie mosty povinne vybavené funkčnými monitorovacími systémami, ktoré dokážu zaznamenávať technické parametre a odchýlky, upozorniť správcu a zabrániť nadmernému opotrebovaniu a nebezpečným situáciám?

– Navrhovanie mostov na Slovensku sa riadi Technickými podmienkami, TP 076 Monitorovanie cestných mostov. Monitorovanie sa navrhuje pre mosty s rozpätím aspoň jedného poľa minimálne 75 metrov, pre mosty s výškou aspoň jedného piliera minimálne 25 metrov, pre mosty neobvyklých konštrukčných systémov, ktorými sú mosty oblúkové, zavesené a visuté, a pre mosty s voľnou predpínacou výstužou. Monitorovanie sa navrhuje práve z toho dôvodu, aby sa maximálne predchádzalo možným kritickým situáciám v prevádzke mostov. Bez ohľadu na to, že technické podmienky boli schválené v roku 2013, teda od toho času je povinnosť navrhovať monitorovanie mostov, máme na Slovensku aj skôr postavené mosty, ktoré majú monitorovacie zariadenia.

Martin Benko

Návrh mosta cez Dunaj na budúcej diaľnici D4 v Bratislave. Vizualizácia: d4r7.com. Vizualizácia: d4r7.com.
Rozostavaný most na úseku D1 Hubová – Ivachnová. Foto: ndsas.sk.
Návrh nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Vizualizácia: nif.hu.

Témy

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčame

Rozumiem

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies