Fosílne palivá získali v roku 2022 rekordné dotácie vo výške 13 miliónov dolárov za minútu. Bolo to tak aj napriek tomu, že sú hlavnou príčinou klimatickej krízy.
Ceny palív pre spotrebiteľov
Celkovo dotácie na ropu, plyn a uhlie vlani predstavovali 7 biliónov dolárov, čo je ekvivalent 7 percent svetového HDP a takmer dvojnásobok toho, čo svet vynaloží na vzdelávanie. Vyplýva to z novej analýzy Medzinárodného menového fondu (MMF), o ktorej informuje denník The Guardian.
Explicitné dotácie, ktoré znižujú ceny palív pre spotrebiteľov, sa v roku 2022 zdvojnásobili, keďže krajiny reagovali na vyššie ceny energií v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Najviac z nich mali úžitok bohaté domácnosti, uviedol MMF.
Šefčovič bude mať zodpovednosť za zelenú dohodu, podľa Von der Leyenovej patrí medzi najskúsenejších členov
Implicitné dotácie, ktoré predstavujú „obrovské“ náklady na škody spôsobené fosílnymi palivami v dôsledku klimatickej zmeny a znečistenia ovzdušia, tvorili 80 % celkovej sumy.
Ropné produkty
Na benzín a ďalšie ropné produkty v roku 2022 pripadla podľa analýzy MMF polovica explicitných dotácií, na uhlie 30 percent a plyn 20 percent.
Najväčšími dotátormi fosílnych palív boli Čína, USA, Rusko, Európska únia a India. Uhlie bolo obzvlášť výrazne dotované, pričom 80 percent z neho sa predávalo za menej ako polovicu skutočných nákladov.
Medzinárodný menový fond upozornil, že ukončenie dotácií na fosílne palivá by malo byť ústredným bodom opatrení v oblasti klímy.
Zníženie emisie
Naviedlo by svet smerom k obmedzeniu globálneho otepľovania pod dva stupne Celzia, predišlo by 1,6 milióna úmrtiam v dôsledku znečistenia vzduchu a zvýšilo by tiež vládne príjmy o bilióny dolárov.
Dávame bioodpadu druhú šancu: Kávová usadenina v úlohe zázračnej suroviny
Ukončením dotácií na fosílne palivá by sa podľa analýzy do roku 2030 znížili emisie o 34 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2019, čo predstavuje veľkú časť zo 43-percentného zníženia, ktoré je potrebné na to, aby bola dobrá šanca udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia.
Výskumníci uznali, že reforma dotácií je politicky náročná, ale uviedli, že starostlivo navrhnuté politiky, ktoré podporujú chudobnejšie domácnosti, môžu fungovať, najmä ak budú koordinované na medzinárodnej úrovni.
„Sme v tejto situácii, pretože môže byť veľmi ťažké zvýšiť dane z fosílnych palív, v neposlednom rade vtedy, keď krajiny konajú jednostranne. Odporúčame, aby sa krajiny s vysokým objemom emisií skoordinovali pri stanovovaní cien uhlíka alebo podobných politikách, aby pomohli zintenzívniť globálne opatrenia,“ uviedol Ian Parry z MMF.
Neefektívne dotácie
Na to, aby sa dotačné reformy vyhli politickým odporom a boli úspešné, je potrebné ich zavádzať postupne, poskytovať finančnú podporu ľuďom s nízkymi príjmami a produktívne využívať zvýšené príjmy, poukazujú výskumníci.
Elektromobily a klimatická zmena: Skutočné riešenie alebo ďalší problém?
Krajiny zoskupenia G20, ktoré spôsobujú 80 percent celosvetových emisií uhlíka, sa v roku 2009 zaviazali postupne zrušiť „neefektívne“ dotácie na fosílne palivá.
V roku 2022 však podľa odhadu think tanku International Institute for Sustainable Development vložili do dotácií na fosílne palivá rekordného 1,4 bilióna dolárov.
Svetová banka v júni informovala, že fosílne palivá a poľnohospodárske dotácie by spolu mohli predstavovať 12 biliónov ročne a spôsobujú „environmentálnu katastrofu“.